Zastavme tú skazu!
(Ne)ekologická palma olejná, alebo ako zdevastovať dažďové lesy na Borneu v mene ochrany prírody
Za posledné obdobie sa do popredia dostáva téma ochrany prírody. Krajiny zavádzajú zákony na ochranu, prevenciu a zníženie dopadov ničenia prírody. Jednou z oblastí, kde by sa tieto ochranárske zákony mali čo najskôr aplikovať je aj ostrov Borneo.
Ostrov Borneo (Kalimantan) je tretí najväčší ostrov sveta (rozloha: 743 330km2) nachádza sa uprostred Malajského súostrovia a jeho územie sa delí medzi Indonéziu, Malajziu a Brunej. Má výslovne tropickú klímu s vysokou vlhkosťou vzduchu nad 80%. Hoci ostrov predstavuje len 1,3% súše sveta, vyskytuje sa na ňom 10% všetkých známych druhov kvitnúcich rastlín, 17% vtákov (622 druhov), 16% plazov a obojživelníkov (približne 400 druhov) a 12% cicavcov (221 druhov).
V minulosti bolo Borneo prakticky celé pokryté dažďovým lesom. Jeho fauna je preto mimoriadne rozmanitá. Žije tu kahau nosatý (Nasalis larvatus) - tunajší endemit (nikde inde na svete sa nevyskytuje); kaloň druhu Cynopterus brachyotis; medveď malajský (Helarctos malayanus) - najmenší druh medveďa na svete; slon malajský (Elephas maximus hirsutus) -najmenší poddruh slona na svete; orangutan bornejský (Pongo pygmaeus); nosorožec sumatriansky (Dicerorhinus sumatrensis) - extrémne vzácny (prežíva posledných asi 30 jedincov); sviňa bradatá (Sus barbatus); v moriach, ktoré obmývajú ostrov žije delfín tuponosý (Orcaella brevirostris);leopard sundský(Neofelis diardi) - najväčšia mačkovitá šelma ostrova; vodnárka Enhydris gyii - jediný druh hada, ktorý vie ako chameleón meniť farby.
Pralesy na Borneu patria medzi najstaršie na svete. Ďalším významným ekosystémom ostrova sú mangrovníky – porasty obojživelných stromov, ktoré sa prispôsobili prostrediu s periodicky kolísajúcou hladinou slanej vody. Ďalej tu rastie strom bankiraj (Shorea laevis), ktorý dosahuje výšku až 50m,je tiež bornejským endemitom; ďalej Rafflesia arnoldii, ktorá má najväčší kvet na svete (s priemerom až do 1m); fikusy; chlebovníky; stromové paprade a tak ďalej. Prirodzené porasty sú však v súčasnosti ničené kvôli vytváraniu monokultúr palmy olejnej.
Palma olejná (Elaeis guineensis) je tropický strom z čeľade arekovitých, pôvodom zo západnej Afriky. Z jednej dospelej palmy sa ročne dá získať 5 - 10 plodov. Využíva sa nie len oplodie, z ktorého sa získava palmový olej, používaný v potravinárstve (sušienky, čokolády, margarín), kozmetike(šampóny, mydlá ,pracie prášky),či na výrobu biopalív ; ale aj miazga ,z ktorej sa vyrába víno, cukor alebo ocot; listy na výrobu pletených produktov a napokon drevo, ktoré slúži najmä ako stavebný materiál. Palmový olej sa nachádza v každom desiatom produkte v bežnom hypermarkete, pritom podľa niektorých výskumov obsahuje najmä nasýtené mastné kyseliny, ktoré prispievajú k vzniku civilizačných chorôb.
Medzi najzávažnejšie dôsledky zavádzania monokultúr palmy olejnej patrí vytláčanie pôvodných živočíchov a rastlín, vrátane endemitov z ich prirodzeného prostredia; používanie pesticídov a herbicídov na palmových plantážach, ktoré sa dostávajú do pôd a následne sa splavujú do povrchových vôd; odlesňovanie a fragmentácia pôvodných biotopov, a s tým spojená celková zmena vzhľadu krajiny. Na ostrove bolo vyklčovaných už viac ako 90% pôvodných lesov, odborníci predpokladajú, že pri dnešnom tempe odlesňovania do roku 2020 vymizne 98% nížinných dažďových lesov na ostrove. S rozširovaním palmových plantáží súvisí aj utláčanie domorodcov, invázia prisťahovalcov, či detská práca.
Jedným z dôsledkov ničenia pôvodných lesov na Borneu je aj hubenie orangutanov bornejských (Pongo pygmaeus). Slovo orangutan v jazyku domorodcov znamená ,,lesný človek‘‘ a vzniklo spojením slov orang – človek a hutan – les. Tento ľudoop s nami zdieľa 97 % DNA, používa nástroje, pravdepodobne vytvára umenie a pridája svoje mladé dokonca dlhšie než ľudia. Jeho prirodzené prostredie sa takmer dokonale prekrýva s kľúčovými regiónmi produkcie palmového oleja na Borneu a na Sumatre. Zo všetkých cicavcov sa najpomalšie rozmnožuje – samica sa totiž stará o mláďa šesť až osem rokov ,až potom môže opäť zabreznúť. Tie, ktoré prídu o svoj domov, väčšinou hynú hladom, zabijú ich, predajú do zoologických záhradách, alebo slúžia ako potrava pre domorodcov. Každý rok zahynie v Indonézii na ostrove Borneo a Sumatra približne 5000 orangutanov. Celková populácia na Borneu je 54 000 jedincov a na Sumatre dokonca iba 6 500 jedincov. O ochranu orangutanov sa snaží medzi inými indonézska organizácia Borneo Orangutan Survival Foundation (BOS). Kutaiský národný park vo východnom Borneu patrí k jedným z posledných útočíšť orangutanov, ktoré sú prístupné turistom.
Čo sa týka biopaliva, ide o vskutku pozoruhodný paradox: palivo, ktoré má znížiť emisie skleníkových plynov, spôsobuje úbytok najcennejších dýchacích orgánov planéty. Indonézia sa v dôsledku odlesňovania stala tretím najväčším producentom skleníkových plynov - hneď za Spojenými štátmi a Čínou. Aktuálne je v Indonézii 7,9 milióna a v Malajzii 4,5 milióna hektárov plantáží palmy olejnej. Charitatívna organizácia ActionAid odhaduje, že bude potrebných ešte 2,5 - 3miliónov hektárov plantáží palmy olejnej, aby Európska únia dosiahla požadovaný podiel biopalív v pohonných hmotách. Prvou lastovičkou v zmene tohto trendu je Zákon o povinnom označovaní palmového oleja v zložení výrobkov, ktorý vydala Európska únia. Tento zákon má začať platiť od roku 2015.
Na záver len moje osobné konštatovanie: Je len na nás po akom výrobku v supermarkete siahneme a či sa budeme naďalej spolupodieľať na ničení tak nádhernej krajiny s vysokou mierou biodiverzity, akou je ostrov Borneo.
autor:Dominika Šabaková
korekcia a kozultácia: doc. Mgr. Martin Hromada, PhD
Komentáře
Přehled komentářů
miluji orangutany a kvůli palmovému oleji se ničí jejich prostředí,ve kterém vyrůstají.Výrobky s palmovým olejem nekuji,pečlivě čtu etikety ,ale miliony dalších lidí to kupuje!!!!!!!!!!!!!
palmový olej
(Milada Rákosníková, 12. 6. 2013 12:43)