Článok do časopisu Na pulze
Podal vám niekedy ruku orangutan? Mne áno :)
Som študentkou prvého ročníka odboru učiteľstvo ekológie a fyziky na Prešovskej univerzite v Prešove. Prednedávnom som objavila čaro výskumu primátov - zaujalo ma najmä, ako si vyberajú svojho sexuálneho partnera a teda aj otca svojich mláďat. Najviac inklinujem k orangutanom bornejským, ktorých pôvodným domovom je juhovýchodná Ázia a vinou človeka sú na pokraji vyhynutia. Možnosti ich výskumu sú preto obmedzené, neodradilo ma to však pri ich hľadaní. Odoslala som nespočet e-mailov na výskumné a ochranárske organizácie u nás aj v zahraničí; z niekoľkých mi aj odpovedali. Prvou zoo, ktorá mi umožnila pozorovanie, bola Zoo Bojnice. A o tomto fascinujúcom dni vám čo-to poviem.
8.mája 2013 som mala možnosť stráviť deň s ošetrovateľkami z pavilónu opíc v zoologickej záhrade Bojnice.
Keď som ráno dorazila, čakala ma už kurátorka primátov, vtákov a vivária Mgr. Zuzana Mihálovová a zaviedla ma na miesta pre bežnú verejnosť neprístupné - nad výbeh orangutanov (odkiaľ ich občas kŕmia), do miestnosti pre ošetrovateľov a k dverám do jednotlivých výbehov.
Po schodoch som vystúpila nad výbeh a naskytol sa mi pohľad na rodinku orangutanov bornejských (Pongo pygmaeus). Rodinku tvorí statný samec Jago, samica Nanga a ich mláďa Kiran - prvé mláďa orangutana narodené na Slovensku.
Neskôr ma kurátorka Zuzana zaviedla za ošetrovateľkami. Tie ma vzali doslova na dosah k primátom a porozprávali mi o starostlivosti o ne. Prvý, koho som mala možnosť spoznať bol orangutan Jago. Keď prestrčil ruku cez mrežu a ja som mu ju mohla na chvíľu chytiť,akoby som sa zoznamovala s človekom podaním ruky. Bol to úžasný zážitok, podobný, ako opísala Diane Fosseyová zo stretnutia s gorilami horskými vo svojej knihe Gorily v hmle. Ako väčšina ľudoopov v zajatí aj Jago sa naučil ľudským gestám - neustále na nás špúlil pery a pýtal si božteky; ošetrovateľky mi neskôr vysvetlili, že na ženy ma jednoducho slabosť. Po tomto zoznámení sme sa presunuli ku gibonom zlatolícim (Nomascus gabriellae). Tu nás privítal samec (otec mláďat) Bonifác trošku netradične - vymočil sa na nás a mal z toho prenáramnú radosť. Samica Lila a jej tri mláďatá ma len z diaľky zvedavo pozorovali. Ďalej som ešte navštívila výbehy s opicami čeľade mačiakovité (Cercopithecidae), guerézami pláštikovými (Colobus guereza), kosmáčmi trpasličími (Cebuella pygmaea) a poloopicami - lemurmi (Lemuridae).
O pol druhej bol čas kŕmenia a mne bolo dovolené nakŕmiť orangutany. Konečne som ich troch videla pokope zblízka. Jago sa neostýchal a vzal si odo mňa banán a pýtal si ďalší, zatiaľ čo Nanga váhala a keď si ho napokon vzala, odišla aj s Kiranom do vonkajšieho výbehu, aby si pochutnala na banáne a ovsených vločkách. Než som odišla, asistovala mi moja sestra Miriama Šabaková, ktorú ošetrovateľky pustili do výbehu kosmáčov a neskôr gueréz, aby mi zhotovila detailne fotografie ich tvárí. Spočiatku boli bojazlivé, no nakoniec ich premohla zvedavosť a veselo pózovali.
Deň strávený pozorovaním a zbieraním materiálu na môj výskum, ako si primáty vyberajú sexuálneho partnera, bol pre mňa skutočne zážitkom aj vďaka prístupu zamestnancov a ľudí, ktorí mi vo všetkom vychádzali v ústrety. Mala som možnosť potvrdiť si, aké sú primáty úžasné tvory. Verím však, že to je len začiatok – už sa teším na moju prvú výskumnú stáž v zahraničnej zoologickej záhrade. A potom... na Borneu? :)
autor:Dominika Šabaková
korekcia a kozultácia: doc. Mgr. Martin Hromada, PhD
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář